Bratislava - Budapešť - Istanbul - Singapore - Jakarta

Autor: Jana Šmotláková | 29.6.2012 o 19:36 | (upravené 2.7.2012 o 14:52) Karma článku: 5,05 | Prečítané:  778x

To, že sa mi veselé zážitky dejú na každom kroku (a ak nie sú veselé tak ich v hlave priklášlim, aby som sa mohla na nich zasmiať), vedia tiež takmer všetci.

 

Touto krásnou kombináciou miest som sa dostala do Indonézie, krajiny tvorenej z vyše 17 000 ostrovov. Aby som upresnila svoje putovanie, rozhodla som ísť na 6 týždňovú stáž, lebo veď kedy inokedy keď nie po skončení vysokej školy? Kto ma pozná ťažko uverí že je to pravda, navonok suverénne dievča s túžbami po cestovaní, ktoré vnútri skrýva obrovský strach ..... teda skrývalo. Bolo to také to prázdno v hlave akoby ma ovalili ťažkým predmetom vždy keď som mala niečo povedať či už v angličtine, alebo v nemčine. Jedného dňa sa však všetko zmenilo (neviem presne kedy to bolo ani či to bolo vyslovene zo dňa na deň, ale znie to tak príjemne tajomne :) ).


Bratislava - Budapesť (4 hodiny)

Cestou na letisko Ferihegy sme skončili vyše hodinu v kolóne na diaľnici. Nič výnimočné by na tom nebolo, ale takéto situácie sú priam potravou pre moju stresujúcu maminu, ktorá  by dokázala znervózniť aj taoistu, hľadajúceho životnú rovnováhu.

Opäť som nesklamala a snažila som sa brať situáciu pozitívne, počítala som skrutky na kolesách kamiónov, kontrolovala im dezén na pneumatikách a hovorila si aké je úžasné byť v Maďarsku o hodinu dlhšie kedže som do Budapešti ešte nikdy nešla.

Budapešť - Istanbul (2 hodiny)

Na letisku v Budapešti som sa dala náhodou do reči s jedným mužom zo Sýrie, ktorý už 18 rokov žije na Slovensku. Dlho som si myslela že je to jediný slovensky hovoriaci človek, ale nebol. Druhý si sadol hneď vedľa mňa v lietadle. Tiež študent ktorý ide na 6 týždňov na stáž, ale v Istanbule prestupoval do Jordánska.

Tento let ubehol úžasne rýchlo, mala som miesto pri okne pred krídlom, čiže krásny výhľad na západ slnka, stále sme sa rozprávali a ako praví slováci sme si hneď pripili na zoznámenie.

Istanbul - Singapore (13 hodín)

Let začal presne opačne ako predchádzajúci, dostala som miesto pri okne nad krídlom, čiže výhľad žiadny a za mnou už len toalety, z ktorých príjemný závan napomáhal k tvrdšiemu spánku. A vedľa mňa? Vedľa mňa si pochrapkávala postaršia češka (tipujem 65 rokov), ktorá rozprávala na letušku po česky a nerozumela, prečo jej letuška nikdy neodpovedá, len sa usmieva vydreto naučeným úsmevom pre tento typ situácií. Začala som na túto pani rozprávať po slovensky, ale tvárila sa že ma nepočuje, čo bolo čudné, lebo nekomunikatívny starší slovan asi ani neexistuje. Po čase som to skúsila znova s vetou: ,,Posuniem sa aby ste mohli vidieť von oknom aj vy?” Jej odpoveď ma zaskočila, lebo povedala: ,,Non ingliš, nerozumím vám.” Tak som jej skúsila povedať pomaly a nahlas: ,,Pa-ni, ja roz-prá-vam po slo-ven-sky.” (volám to veľrybia reč, ale tej venujem niekedy osobitný priestor, lebo si to zaslúži) Tvárila sa vystrašene, ale pochopila a začala mi rozprávať o tom kde všade bola a ja som len obdivne na ňu pozerala, lebo precestovala snáď celý svet skrz na skrz. Napadlo ma opýtať sa na dôchodky u našich susedov, ale kusla som si do jazyka.

Ten dlhý let som si ani neuvedomila, vôbec mi nedochádzalo kam letím a že letím cez pol sveta. Pozrela som si dva filmy, ktoré som vždy chcela vidieť, stále ma kŕmili jedlom a pitím, hrala som na svojej vlastnej obrazovke na sedadle predomnou počítačové hry, no pocit ako vo filme.

Uvedomenie prišlo až keď nás vyhnali z lietadla v Singapore, poslali spolu s batožinou cez kontrolu a vrátili naspäť do toho istého lietadla. Zrazu som videla v celej hale len pár európanov a začala som rozmýšľať nad tým že som reálne, vážne, skutočne odletela a som na mieste ktoré poznám iba z máp či rozprávania.

Singapore - Jakarta (1,5 hodiny)

Lietadlo bolo poloprázdne. Opäť pozerám na západ slnka a zamýšľam sa nad tým, že som svedkom dvoch západov slnka za cca 14 hodín.

Po prílete do Jakarty ma hneď čakali dve dievčatá na letisku, obe mi boli tak po pás, ale boli veľmi milé.

Som zvedavá aké zážitky tu na mňa čakajú, dôležité je rýchlo sa vyrovnať s kultúrnym šokom a nasávať krásy miest plnými dúškami.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?